Chorý tínedžer porazil chorobu vďaka počítačovej hre!
Bojuje dieťa, bojuje rodič. „Nevládzem, nechcem, už nemôžem…“ aj to počúvajú rodičia od svojich chorých detí, keď sa ich márne snažia opäť raz, tak ako každý deň, presvedčiť, aby cvičili, rehabilitovali, lebo len oni vedia, že je to pre nich jediná šanca ako plnohodnotne žiť. Aj mama trinásťročného Tomáša bojovala zo všetkých síl, aby jej syn dokázal písať, hoci len jednou rukou. Dnes toho dokáže viac. Aj vďaka špeciálnej liečbe počítačovou hrou. A to je niečo pre mladého tínedžera! Už neplače, ale sám chce. Rehabilitácie, tak potrebné pre deti s detskou mozgovou obrnou, už nie sú len o trápení, ale vďaka pokroku v medicíne, o zábave a radosti.
Dnes Tomáš zvládne už aj písané písmo. Aj keď len s ľavou rukou. „Ale tá pravá, s tou sa niekedy sám zvykne pohádať,“ smeje sa Petra Lelkešová spolu so svojim trinásťročným synom. Diagnózu, s ktorou prišiel na svet, sa naučili brať s nadhľadom a humorom, hoci začiatky neboli ľahké. „Tomáš sa narodil predčasne cisárskym rezom pre nedokysličený mozog. Umiestnili ho do inkubátora a zdal sa byť v poriadku. Aj neskôr rástol normálne. Až keď prišiel čas, kedy bábätká dvíhajú hlavičku, pretáčajú sa a sadajú si, tak to nerobil,“ spomína Petra. Začala tušiť, že sa niečo deje. Jej rozum racionálne hodnotil situáciu a mal verdikt jasný, srdce matky však stále dúfalo, verilo. S prvou sviečkou dostal aj potvrdenú diagnózu, detská mozgová obrna.
Ak sa aj vy pýtate, aké sú prvé príznaky DMO a čo robiť po potvrdení diagnózy, prečítajte si náš článok:
Cviky neboli preňho
Detská mozgová obrna podľa štatistík zasiahne do života približne trom deťom z tisíc živonarodených. Dokonca má 6. októbra svoj medzinárodný deň. Ide o neurologické ochorenie, pri ktorom je narušená nervová a svalová sústava prejavujúca sa vo všeobecnosti poruchami svalového tonusu, sily a koordinácie pohybov. „Obmedzenia sa u Tomáška týkajú hlavne chôdze. Neurobí samostatne krok, len s mojou pomocou. A tá pravá ruka ho neposlúcha,“ opisuje hlavné Tomáškove príznaky mamina. Keď sa diagnózu dozvedeli, vôbec netušila, kde by mu mohli pomôcť, ani aké rehabilitačné centrá existujú. „Neurologička nás poslala do Dunajskej Lužnej, potom sme skúšali Prešov, ale tie cviky neboli preňho. Tomáškovi sa lepšie pracuje s vlastným telom, s vlastnou váhou,“ vysvetľuje mamina.
Play-station môže aj liečiť
V rehabilitačnom centre v Lehniciach bol prvýkrát ako jedenásťročný, vybavuje si tínedžer. Páči sa mu, že tu môže cvičiť na robotoch, ktoré pôsobia ako play-station.
Ak vás zaujíma, ako robotická rehabilitácia pomáha deťom s DMO a aké výsledky môže priniesť, prečítajte si viac tu:
„Aj dnes sa mi výborne cvičilo. Celý deň som sa tešil, že sem prídem,“ hovorí spokojne o tréningovom prístroji obohatenom o prvky virtuálnej reality. „Tréning pripomína počítačovú hru s rôznymi scénami, kde môžu pacienti napríklad zbierať predmety ako mince, snehuliakov či zvieratá. Alebo sa snažiť priblížiť ku konkrétnym objektom a správne nasmerovať svoje končatiny doprava či doľava,“ vysvetľuje tento typ robotickej rehabilitácie Bc. Anita Hrdlovics, hlavná fyzioterapeutka neurorehabilitačného zariadenia Levita. Dodáva, že u detských pacientov práve motivácia býva najkritickejší faktor liečby.
Plakal, ale nevzdal sa
Fyzioterapeutka si prvé Tomášove momenty v ich centre dobre vybavuje. „Absolvoval intenzívnu dvojtýždňovú rehabilitáciu, ktorej súčasťou bol tréning na zlepšenie chôdze s robotmi. Pre zlepšenie jeho hrubej a jemnej motoriky hornej končatiny sme ešte využili interaktívny prístroj, ktorý umožnil rozvoj nových pohybových schopností,“ približuje Hrdlovics. Tridsať cvičebných hodín mu rozdelili na desať dní, s voľnými víkendmi. „Dosť ho na tom prístroji trýznili, aby pravú ruku poriadne precvičili. Aj keď nevládal, z posledných síl sa snažil. Posledný piatok mu už bolo do plaču, ale aj tak sa nevzdal,“ vraví pyšná mamina. A oplatilo sa. Hneď po pobyte si všimla výrazný pokrok – Tomášovi sa spevnil chrbát, panva, zmiernilo sa napätie v nohách, viac vládal a aj kroky už robil „megapekne“.
Roboty stimulujú a motivujú
Aby sa účinne naštartovali reparačné procesy v pohyboch končatín, treba podľa najnovších vedeckých štúdií trénovaný pohyb opakovať minimálne 1000-krát za 45 minút. Počas rehabilitácie pacienti bežne prejdú aj 2-násobok tohto objemu, čo pre mozog predstavuje obrovskú stimuláciu. Toto pri tradičnej rehabilitácii nevieme dosiahnuť. Špeciálne horné končatiny pomáha rozhýbať ďalší moderný prístroj aj na základe snímania prostredníctvom senzorov vo všetkých kĺboch exoskeletu. „Pacient plní špecificky zamerané úlohy vo virtuálnej realite a po ich dosiahnutí dostane pochvalu aj odmenu. Tento druh motivácie a vizuálnej stimulácie je spoločný pre všetky roboty, ktoré u nás využívame, a môžem povedať, že je to pre pacientov veľmi motivujúce,“ pochvaľuje si fyzioterapeutka Anita Hrdlovics.
Kto môže cvičiť s robotmi?
Na to, aby bolo dieťa vhodným kandidátom na neurorehabilitačnú liečbu, malo by mať minimálne 4-5 rokov. Pri posudzovaní vhodnosti liečby sa však zohľadňujú aj jeho mentálne schopnosti, pretože robotické prístroje so spätnou väzbou vyžadujú, aby rozumelo inštrukciám. Pri splnení všetkých podmienok sa u detí i dospelých stáva tento typ rehabilitácie súčasťou odporúčanej liečby popri vrodených diagnózach aj po úrazoch, poraneniach chrbtice, či operáciách. Jej výhody okrem vysokého počtu opakovaní spočívajú aj v možnostiach nastavenia odľahčenia, v presnom dávkovaní záťaže, v zaisťovaní bezpečnosti pacienta, ako aj v lepšom monitoringu progresu. Kombinácia robotiky a klasickej rehabilitácie je najúčinnejšia aj z hľadiska vytvárania správnych nervových synapsií v mozgu. „V zariadení Levita plánujeme rehabilitačné programy tak, aby sme v krátkom čase dosiahli čo najlepšie výsledky. Podarilo sa nám to aj u Tomáša. Je to veľký bojovník, ktorý každý tréning dnes už zvláda s úsmevom a aj vďaka tomu mu jeho diagnóza nespôsobuje rapídne zhoršenie fyzických možností,“ uzatvára fyzioterapeutka Hrdlovics.