Ako žiť po mozgovej príhode?
Život po prekonaní mozgovej príhody už nikdy nebude úplne rovnaký ako predtým, ale zďaleka sa nekončí. Mnohí pacienti sa s odbornou pomocou dokážu vrátiť k samostatnosti, práci, ba aj k obľúbeným aktivitám. Začiatky však bývajú ťažké – náhla zmena zdravotného stavu často vedie k pocitom smútku a beznádeje. Pacienti mávajú depresiu, úzkosť, strach a často sa cítia ako príťaž pre okolie. Pridružiť sa môžu aj kognitívne ťažkosti, napríklad zhoršená pamäť či sústredenie. Je prirodzené cítiť sa zdrvene – dôležité však je nevzdať to. Ľudský mozog má úžasnú schopnosť neuroplasticity, vďaka ktorej sa vie postupne učiť nové spojenia a prevziať funkcie poškodených častí. Inými slovami, aj mesiace či roky po porážke je možné sa ďalej zlepšovať – či už v pohybe, reči alebo každodenných činnostiach.
Nasledujúce tipy pomohli mnohým ľuďom lepšie zvládnuť každodenný život po CMP:
- Prijmite pomoc, ale podporujte samostatnosť: Nebojte sa oprieť o rodinu a priateľov – teraz vás potrebujú rovnako, ako vy ich. Zároveň sa snažte zapájať do bežných činností vždy, keď to ide, hoci aj s pomôckami alebo asistenciou. Každý malý krok k samostatnosti (napríklad obliecť sa či prejsť pár krokov s pomocou) zvyšuje vaše sebavedomie a pocit, že máte život pod kontrolou.
- Vyhľadajte psychologickú podporu: Psychika pacienta po porážke je kľúčovým faktorom liečby – smútok a apatia výrazne sťažujú rehabilitáciu. Práca s psychológom alebo psychoterapeutom vám pomôže spracovať traumatický zážitok, zmierniť depresiu či úzkosti a nájsť motiváciu pokračovať v liečbe. Nebojte sa hovoriť o svojich pocitoch; duševné zotavenie je rovnako dôležité ako fyzické.
- Stanovte si malé ciele: Dlhá cesta sa skladá z mnohých malých krokov. Na začiatku je predstava úplného vyliečenia vzdialená, preto sa sústreďte na dosiahnuteľné ciele na najbližšie dni či týždne – napríklad sám sa najesť lyžicou, prejsť pár metrov s chodítkom, napísať krátku správu rukou. Každý splnený míľnik, hoci drobný, dodá energiu a chuť pokračovať. Odborníci sa zhodujú, že práve úspech býva kľúčom k ďalšej spolupráci pacienta na rehabilitácii. Preto si zapisujte pokroky a patrične ich oslávte – zaslúžite si to.
- Cvičte mozog aj pamäť: Mozgová príhoda nezasahuje len svaly, ale neraz aj reč a pamäť. Pacient môže mať problém spomenúť si, čo sa dialo pred chvíľou, alebo náhle nerozumieť písanému textu. To neznamená, že by stratil rozum – porážka nerobí z ľudí hlupákov, ide o špecifickú poruchu reči (afáziu), ktorú mozog dokáže rehabilitáciou zlepšiť. Pomáha trénovať kognitívne funkcie: lúštite krížovky, hrajte jednoduché stolové hry, skúšajte si zapamätať zoznamy (napr. položky nákupu) alebo si nechajte rozprávať udalosti dňa a zopakujte ich vlastnými slovami. Tieto aktivity nenásilne precvičujú pamäť aj porozumenie. Ak máte problém s rečou, nevzdávajte sa komunikácie – hoci aj pomocou gest, písania na papier alebo obrázkov. Každý pokus sa ráta a postupne uvidíte zlepšenie.
- Upravte si domáce prostredie: Po návrate z nemocnice alebo rehabilitačného pobytu je dôležité prispôsobiť domácnosť novým potrebám. Odstráňte prekážky, o ktoré by ste mohli zakopnúť (koberečky, káble), zabezpečte protišmykové podložky v kúpeľni a sprche, nainštalujte madlá pri toalete či posteli. Bezpečný pohyb po byte je základom sebestačnosti. Zvážte aj lôžko s nastaviteľnou výškou či vozík na prepravu v rámci domu, ak je to potrebné. Cieľom je, aby ste sa vo vlastnom domove cítili maximálne nezávisle a bezpečne.
- Dodržujte rehabilitačný režim: Rehabilitácia nekončí odchodom z kliniky. Pokračujte v cvičeniach aj doma – podľa plánu, ktorý vám ukázal fyzioterapeut alebo ergoterapeut (špecialista na nácvik dennych činností). Každodenné jednoduché cvičenia na posilnenie postihnutej ruky či nohy, nácvik jemnej motoriky (napríklad chytanie a prehadzovanie mäkkej loptičky), opakovanie rovnovážnych cvičení – to všetko pomáha upevniť, čo ste sa naučili na rehabilitácii. Čím vytrvalejšie budete cvičiť, tým väčšiu šancu dáte svojmu telu opäť si vytvoriť nervové spojenia potrebné pre bežné funkcie. Pamätajte – aj malé zlepšenie je pokrok. Ak budete dôslední, časom sa malé pokroky spoja do viditeľného zlepšenia.
Nakoniec, nezostávajte v izolácii. Kontakt s ľuďmi je pre psychiku veľmi liečivý. Hoci máte možno pocit, že „už nie ste, kým ste bývali“, vaši blízki vás stále potrebujú a stoja pri vás. Pozitívne myslenie je základ úspechu – aj keď je to náročné, skúste si každé ráno povedať, za čo ste vďační, a večer si spomenúť aspoň na jednu vec, ktorá sa vám v ten deň podarila. Z vlastnej skúsenosti vieme, že s podporou okolia a odbornou starostlivosťou sa dejú aj zdanlivo zázračné pokroky. Napríklad náš pacient Michal, mladý aktívny muž, zostal po mozgovej príhode úplne ochrnutý na polovicu tela – nedokázal sa ani posadiť na posteli, nieto ešte postaviť. Ujal sa ho náš rehabilitačný tím v Levite a zapojili sme aj najmodernejšie robotické prístroje. Dnes, po intenzívnej terapii, sa Michal dokáže sám posadiť, presunúť na vozík a s pomocou sa postaví na vlastné nohy, dokonca sa učí znovu chodiť s trojbodovou oporou. Čaká ho ešte dlhá cesta, ale už teraz je dôkazom, že život sa môže zlepšovať každý deň.