Keď telo pohyb dokáže, ale nevie ho správne riadiť

Pri poranení hlavy, poškodení mozgu alebo poškodení miechy sa môže narušiť spojenie, ktorým mozog riadi telo. Svaly a kĺby pritom môžu byť spočiatku schopné pohybu, no chýba im presný „návod“. Človek nevie bezpečne preniesť váhu, udržať rovnováhu alebo urobiť krok v správnom pohybovom vzorci.

Ak začne pohyb realizovať nesprávnym spôsobom, telo si môže tento náhradný vzorec zafixovať. Preto nie je dôležité iba začať viac cvičiť, ale cvičiť cielene. Fyzioterapia má pacienta viesť k čo najpresnejšiemu pohybu, ktorý sa opakuje dovtedy, kým si ho nervový systém nezačne osvojovať.

„Po poškodení mozgu alebo miechy môže byť pohybový aparát síce zachovaný, no mozog ho nedokáže správne riadiť. Preto nestačí vykonať akýkoľvek pohyb. Dôležitý je správny pohybový vzorec, jeho bezpečné opakovanie a objektívne sledovanie pokroku,“ vysvetľuje Mgr. Anita Csiba, hlavná fyzioterapeutka zariadenia Levita.

Viac správnych opakovaní, nie iba viac úsilia

Pacient po úraze sa často ocitne v začarovanom kruhu: aby sa znovu naučil chodiť, potrebuje robiť kroky, no bez pomoci nedokáže bezpečne stáť ani vykonať prvý krok. Pri ťažších stavoch môže byť človek dočasne aj imobilný pacient a jeden fyzioterapeut mu nedokáže počas celej terapie zabezpečiť stovky presných pohybov.

Práve tu môže klasickú fyzioterapiu doplniť robotická rehabilitácia. Zariadenie pacienta bezpečne podoprie, podľa jeho stavu odľahčí časť hmotnosti a vedie končatiny v správnom pohybovom vzore. Fyzioterapeut pritom nastavuje mieru pomoci, sleduje reakcie a postupne zvyšuje náročnosť. Tréning môžu sprevádzať interaktívne hry a virtuálne prostredie na obrazovke, v ktorom pacient plní konkrétne úlohy. Cvičenie ho tak viac vtiahne, motivuje a pomáha mu vydržať pri množstve potrebných opakovaní. Robot odborníka nenahrádza; umožní mu však pracovať s pacientom intenzívnejšie, bezpečnejšie a výsledky objektívne porovnávať.

Pri športových zraneniach býva cieľom bezpečný návrat do tréningu, tejto téme sme sa venovali napríklad v téme o robotickej rehabilitácii v športe. Po páde alebo vážnom úraze však môže byť cieľom už bezpečne sa postaviť, uchopiť pohár či sa samostatne obliecť a vtedy u nás pricháda na rad robotika:

• Lokomat Pro pomáha pri roboticky asistovanom nácviku chôdze.
• Andago trénuje rovnováhu a samostatné kroky s bezpečným istením.
• ArmeoSpring podporuje pohyb ramena a celej hornej končatiny.
• Amadeo sa zameriava na pohyb prstov a jemnú motoriku.
• Pablo pomáha precvičovať silu úchopu, koordináciu a funkciu ruky.
• Myro zapája ruku do interaktívnych úloh, pri ktorých pacient trénuje pohyb, presnosť aj pozornosť.

Konkrétna kombinácia prístrojov vždy vychádza z potrieb človeka, nie z jedného univerzálneho programu.

Ako priniesol malý pohyb veľký návrat

Naša klientka, pani Alžbeta Molnárová pri páde utrpela trieštivú zlomeninu v oblasti zápästia, ktorá si vyžiadala operáciu. Po úraze potrebovala obnoviť nielen silu ruky, ale aj rozsah pohybu prstov a jemnú motoriku. V zariadení Levita najskôr cvičila so zariadením Myro, neskôr s prístrojom Amadeo. Po piatich týždňoch sa zmiernila bolesť, zvýšila svalová sila a zlepšila pohyblivosť aj funkcia ruky.

Takýto pokrok môže rozhodnúť o tom, či človek opäť uchopí predmet, pripraví si jedlo alebo zvládne osobnú hygienu. “Pri vážnejších úrazoch môže intenzívna rehabilitácia ovplyvniť aj to, koľko pomoci bude pacient dlhodobo potrebovať. Rodina preto nemusí automaticky prijímať stratu samostatnosti ako definitívny stav ani hneď uvažovať o pobytovom zariadení. Najskôr je potrebné odborne posúdiť rehabilitačný potenciál a stanoviť reálne ciele,” vysvetľuje skúsená fyzioterapeutka Levita, Mgr. Anita Csiba.

Fyzioterapia na mieru

V zariadení Levita sa rehabilitačný program zostavuje podľa diagnózy, aktuálnych schopností a cieľov pacienta. Tradičná fyzioterapia, individuálne cvičenie a vhodné technológie sa u nás kombinujú tak, aby každý krok smeroval k väčšej samostatnosti.

Ak vy alebo váš blízky potrebuje po úraze obnoviť pohyb a samostatnosť, kontaktujte nás. 

Príspevok Fyzioterapia po úraze: zahojená rana ešte neznamená návrat do života je zobrazený ako prvý na Levita Lehnice.

Rodiny na Slovensku často v rámci rehabilitácie po CMP využívajú výlučne dostupnú starostlivosť hradenú zdravotnou poisťovňou a čas pritom beží. Neraz sa tak s obmedzením sebestačnosti pacienta aj zmierime. Málokto totiž vie, že aj u nás existuje intenzívna neurorehabilitácia s pomocou robotov. Prvé mesiace po mŕtvici totiž predstavujú pre náš mozog mimoriadne cenné obdobie, ktoré sa neoplatí stratiť čakaním. Je teda rehabilitácia po mozgovej príhode po šiestich mesiacoch už zbytočná? 

Mozog si hľadá novú cestu

Pri CMP, ľudovo nazývanej porážka alebo mozgová mŕtvica, sa poškodí časť mozgu. Predstavme si ju ako cestu, ktorá sa náhle stala neprejazdnou. Ak má pacient opäť urobiť krok, pohnúť rukou alebo udržať rovnováhu, mozog musí vytvoriť a posilniť novú trasu.

Táto schopnosť sa nazýva neuroplasticita mozgu. Nové spojenia však nevzniknú po niekoľkých náhodných pohyboch. Mozog potrebuje správny pohyb vykonávať opakovane, pravidelne, ideálne pod odborným dohľadom.

„Cielenými pohybmi a cvikmi znova prebúdzame mozog, vytvárame v ňom nové spojenia, ale je to proces, ktorý si vyžaduje čas a veľa opakovaní,“ vysvetľuje Mgr. Anita Csiba, hlavná fyzioterapeutka zariadenia Levita, ktoré je už niekoľko rokov ambasádorom robotickej rehabilitácie na Slovensku.

Rehabilitácia nie je iba obyčajné cvičenie

Prvé pohyby pri nemocničnom lôžku sú dôležité, no samy osebe nestačia. Cvičenie po mozgovej príhode musí zodpovedať schopnostiam pacienta a prinášať veľký počet správne vykonaných opakovaní.

O tom, či je rehabilitácia po CMP účinná rozhoduje jej intenzita, pravidelnosť, presnosť pohybov a individuálne nastavenie programu. Problém nastáva, keď pacient medzi jednotlivými formami starostlivosti dlho čaká alebo sa k intenzívnej terapii dostane až po vyčerpaní všetkých bežne dostupných možností. Pokrok možno dosiahnuť aj neskôr, no môže prichádzať pomalšie a vyžadovať viac úsilia. Preto je vhodné riešiť pokračovanie rehabilitácie už počas hospitalizácie, nie až vtedy, keď sa stav pacienta celé mesiace nemení.

Príbeh našej pacientky

Pani Valéria Šimonová začala rehabilitovať už niekoľko dní po mozgovej príhode a pokračovala aj v špecializovanej nemocnici. Keď prišla do zariadenia Levita, používala chodítko, niekoľko metrov prechádzala veľmi pomaly a bez pomoci sa nedokázala osprchovať ani dostať na toaletu.

V zariadení Levita absolvovala intenzívny program spájajúci prácu fyzioterapeutov s robotickou rehabilitáciou. Každý deň si stanovila konkrétny cieľ – prejsť o sto metrov viac alebo zvládnuť viac správnych opakovaní. Po mesiaci začala trénovať schody a týždeň po prvom pokuse vyšla až na piate poschodie. V čase rozhovoru podľa vlastných slov fungovala približne na 90 percent ako pred príhodou. Prečítajte si celý príbeh pani Valérie.

Lokomat Pro: ako pomáha pri rehabilitácii po mozgovej príhode?

Pri nácviku chôdze môže fyzioterapiu dopĺňať napríklad Lokomat Pro, ktorý pacientovi umožňuje bezpečne absolvovať veľké množstvo opakovaní. Pozrite si, ako Lokomat Pro funguje.

Po šiestich mesiacoch nie je koniec. Čakať sa však neoplatí.

Rehabilitácia po mozgovej príhode má význam aj po šiestich mesiacoch. Výsledok závisí od rozsahu poškodenia, zdravotného stavu, motivácie i kvality terapie. Šesťmesačná hranica preto nemá rodinu vystrašiť, ale upozorniť, že prvé mesiace treba využiť čo najlepšie.

„Ani ťažký zdravotný stav či invalidný vozík automaticky neznamenajú, že je na rehabilitáciu neskoro. Aj imobilný pacient môže mať reálne a dôležité ciele – stabilne sedieť, bezpečnejšie sa presunúť, postaviť sa s pomocou alebo byť menej odkázaný na svojich blízkych. O vhodnosti terapie a jej cieľoch rozhoduje vstupné vyšetrenie lekára a fyzioterapeuta,“ dodáva Mgr. Anita Csiba, hlavná fyzioterapeutka zariadenia Levita.

Ak chcete sebe alebo svojmu blízkemu pomôcť vrátiť sa čo najskôr do života, nečakajte ďalšie mesiace. Kontaktujte neurorehabilitačné zariadenie Levita a objednajte sa na vstupné vyšetrenie. Náš lekár spolu s fyzioterapeutom posúdi aktuálny stav pacienta a navrhne individuálny rehabilitačný program.

Príspevok Rehabilitácia po mozgovej príhode: je po 6 mesiacoch neskoro? je zobrazený ako prvý na Levita Lehnice.

Technológie nám zároveň umožňujú absolvovať celý pracovný deň takmer bez toho, aby sme vstali zo stoličky. Porada sa presunie do online priestoru, kolegovi na inom poschodí napíšeme cez chat, obed si necháme priniesť a po práci sa presunieme autom domov.

Technológie však majú jeden zásadný limit: ani dokonale nastavené pracovisko nedokáže nahradiť pohyb.

Výsledkom môže byť paradox. Pracovisko je ergonomicky čoraz dokonalejšie, ale človek sa počas pracovného dňa hýbe čoraz menej.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) označuje sedavé správanie za čas strávený v bdelom stave pri veľmi nízkom energetickom výdaji, napríklad sedením alebo ležaním. Vyššia miera sedavého správania sa podľa dostupných poznatkov spája s nepriaznivými zdravotnými výsledkami vrátane kardiovaskulárnych a cievnych ochorení. Preto WHO odporúča nielen pravidelnú fyzickú aktivitu, ale aj obmedzovanie času stráveného sedavým spôsobom života.

Prečo je dlhé sedenie zdravotný problém

Sedieť nie je samo osebe nezdravé. Problémom je najmä situácia, keď sa sedenie stane dominantnou polohou počas väčšiny pracovného dňa a zostáva dlhý čas neprerušené pohybom.

Výskum zároveň ukazuje, že sedavé správanie a nedostatok fyzickej aktivity nie sú úplne totožné pojmy.

Človek môže napríklad ráno pol hodiny behať, čím splní časť svojho pohybového programu, no následne stráviť takmer celý pracovný deň bez pohybu. Pravidelné cvičenie je veľmi prospešné, ale nemusí úplne eliminovať všetky dôsledky veľkého množstva sedavého času.

Veľké systematické prehľady a metaanalýzy spájajú vyšší celkový sedavý čas s vyšším rizikom kardiovaskulárnych ochorení a ďalších nepriaznivých zdravotných výsledkov.

Dobrá správa je, že riešením nemusí byť športový výkon uprostred pracovného dňa. Význam môžu mať aj krátke a pravidelné prerušenia sedenia pohybom.

Čo sa s telom deje pri dlhom neprerušovanom sedení

Svaly pracujú menej

Pri chôdzi alebo státí sa svaly dolných končatín pravidelne aktivujú. Pohyb svalov lýtok pomáha aj žilovému návratu krvi smerom k srdcu.

Pri nehybnom sedení je táto svalová aktivita výrazne menšia.

Preto je z praktického pohľadu výhodnejšie nemyslieť iba na to, ako správne sedieť, ale aj na to, ako často zo sedu vystúpiť.

Niekedy stačí veľmi málo: cesta po pohár vody, krátka chôdza po chodbe, postavenie sa počas telefonátu alebo osobná návšteva kolegu.

Mení sa metabolická odpoveď organizmu

Dlhé sedenie sa skúma aj v súvislosti so spracovaním glukózy a inzulínovou odpoveďou.

Experimentálne štúdie ukázali, že prerušovanie dlhšieho sedenia krátkymi úsekmi ľahkej alebo stredne intenzívnej chôdze môže priaznivo ovplyvniť hladiny glukózy a inzulínu po jedle.

Systematické prehľady podobných experimentov podporujú myšlienku, že pohybové prestávky počas sedavého času môžu mať priaznivý metabolický efekt.

To neznamená, že dvojminútová prechádzka vyrieši dôsledky celodenného sedenia. Ukazuje však, že pre organizmus nie je jedno, či sedíme niekoľko hodín bez prestávky, alebo tento čas pravidelne prerušujeme pohybom.

Dlhé sedenie môže súvisieť aj s prekrvením mozgu

Vzťah medzi pohybom a mozgom je ešte zaujímavejší.

Experiment publikovaný v Journal of Applied Physiology sledoval zdravých ľudí pracujúcich pri stole. Počas niekoľkohodinového neprerušovaného sedenia vedci zaznamenali pokles niektorých ukazovateľov cerebrálneho prietoku krvi. Keď účastníci sedenie pravidelne prerušovali krátkou chôdzou, tento pokles sa zmiernil.

Výsledok nie je dôkazom, že niekoľko hodín práce za počítačom poškodzuje mozog. Je však ďalším argumentom, prečo mozog a telo nemožno pri pracovnej ergonómii posudzovať oddelene.

Pohyb nie je iba záležitosťou svalov, hmotnosti alebo kondície. Je súčasťou fungovania celého organizmu.

Tech neck: čo robí skláňanie hlavy s krčnou chrbticou

K sedavému pracovnému dňu sa často pridáva ďalší problém: dlhé obdobia v rovnakej polohe pri notebooku alebo smartfóne.  Čím viac vysúvame a skláňame hlavu dopredu, tým sa menia mechanické nároky na štruktúry krčnej chrbtice.

Často citovaný biomechanický model Kennetha Hansraja vypočítal, že so zväčšujúcim sa uhlom predklonu výrazne rastie sila pôsobiaca na krčnú chrbticu. Pri približne 60-stupňovom predklone model odhadoval zaťaženie krčnej chrbtice zodpovedajúce približne 27 kilogramom.

To však neznamená, že ľudská hlava pri pohľade na telefón doslova „váži 27 kilogramov“. Ide o biomechanický model síl pôsobiacich na krčnú chrbticu.

Rovnako nie je správne zjednodušiť problém na tvrdenie, že každé skláňanie hlavy automaticky spôsobuje bolesti krku. Odborné prehľady upozorňujú, že vzťah medzi polohou hlavy pri používaní smartfónov a vznikom bolesti je komplexnejší a výsledky štúdií nie sú úplne jednotné.

Praktický záver je preto jednoduchší: krčnej chrbtici prospieva variabilita polôh a pravidelné prerušovanie dlhého statického zaťaženia. Mobil nemusíte držať celý deň dokonale v jednej „správnej“ polohe. Oveľa dôležitejšie je nezostať desiatky minút či hodiny bez zmeny polohy.

Ergonomické pracovisko bez pohybu nestačí

Kvalitná kancelárska stolička má svoj význam. Rovnako ako správna výška monitora, pracovného stola či možnosť striedať sed a stoj. Problém vzniká vtedy, keď ergonómiu chápeme ako náhradu pohybu. Dobrá ergonómia pomáha zvládnuť polohu. Pohyb pomáha zabezpečiť, aby sme v jednej polohe nezostali príliš dlho. Práve preto by sa zdravé pracovisko nemalo hodnotiť iba podľa nábytku.

Dôležitá je aj kultúra firmy.

Môže zamestnanec počas telefonátu vstať?

Je normálne prejsť sa počas premýšľania?

Musí byť každé krátke stretnutie absolvované posediačky?

A musí byť každá otázka kolegovi vyriešená cez chat, hoci kolega sedí o dve poschodia vyššie?

Práve takéto malé rozhodnutia určujú, koľko prirodzeného pohybu sa do pracovného dňa vôbec dostane.

Čo môžu zmeniť zamestnávatelia

1. Normalizovať pohyb počas práce

Vstať zo stoličky nemusí znamenať prestať pracovať.

Telefonát možno absolvovať postojačky. Krátku konzultáciu možno uskutočniť počas chôdze. Niektoré porady možno viesť ako krátke „walking meetings“.

Pohyb by nemal byť v kancelárii vnímaný ako opak produktivity.

2. Podporovať osobnú komunikáciu

Digitálna komunikácia výrazne zefektívnila prácu. Nemusí však nahradiť každý osobný kontakt. Ak je kolega o poschodie vyššie a situácia si nevyžaduje písomný záznam, niekedy môže byť cesta za ním zdravotne užitočnejšia než ďalšia správa v chate. Schody, chodba či cesta po vodu predstavujú drobné príležitosti na prirodzený pohyb, ktoré sa počas týždňa sčítavajú.

3. Umožniť meniť pracovnú polohu

Cieľom nemusí byť nahradiť osem hodín sedenia ôsmimi hodinami státia. Ani dlhé nehybné státie nie je ideálnym riešením. Dôležitejšia je zmena – sedieť, postaviť sa, prejsť sa a následne sa opäť vrátiť k práci.

Ako prerušiť dlhé sedenie počas pracovného dňa

Na vytvorenie lepšieho pracovného režimu netreba komplikovaný tréningový plán.

Skúste princíp 30 + 2

Ak vám to pracovný režim umožňuje, približne po polhodine sedenia sa na krátky čas postavte alebo prejdite.

Nemusíte z čísla 30 minút robiť neprekročiteľnú zdravotnú hranicu. Odborné odporúčania neurčujú jeden univerzálny interval vhodný pre každého človeka.

Výskum však podporuje pravidelné prerušovanie dlhšieho sedenia a novšie experimentálne práce naznačujú, že pri metabolických parametroch môžu byť častejšie krátke prestávky užitočné.

Podstatnejšie než stopky na stole je vytvoriť si návyk: nesedieť bez pohybu celé hodiny.

Využite schody

Ak vám to zdravotný stav a fyzické možnosti dovoľujú, pri kratších presunoch skúste namiesto výťahu schody.

Nemusí z toho byť tréning. Aj cesta na jedno či dve poschodia znamená krátke prerušenie sedavého režimu.

Telefonujte postojačky alebo počas chôdze

Nie každý telefonát vyžaduje monitor a poznámky.

Ak ich nepotrebujete, využite pár minút na pohyb.

Mobil prispôsobte sebe, nie seba mobilu

Pri dlhšom čítaní skúste zariadenie zdvihnúť vyššie, oprieť ruky alebo zmeniť polohu. Ešte dôležitejšie je polohu pravidelne meniť.

Pozrite sa aj mimo monitora

Pravidelné odvrátenie zraku od obrazovky poskytne očiam prestávku od práce na krátku vzdialenosť a zároveň vás môže prirodzene prinútiť zmeniť polohu hlavy a trupu.

Sedavý život a prevencia cievnej mozgovej príhody

Cievna mozgová príhoda nevzniká a nemá súvis len s tým, že človek sedel dlho za počítačom. Jej vznik ovplyvňuje celý súbor rizikových faktorov – napríklad vysoký krvný tlak, fibrilácia predsiení, fajčenie, diabetes, poruchy metabolizmu lipidov, obezita, vek, genetické faktory a životný štýl. Fyzická aktivita však do obrazu prevencie patrí.

Dôležité je slovo súvislosť. Observačné štúdie samy osebe nedokazujú, že sedenie priamo spôsobuje CMP. Ukazujú však ďalší dôvod, prečo má obmedzovanie dlhého sedavého času svoje miesto v širšej stratégii ochrany kardiovaskulárneho zdravia.

Rovnako dôležité je vedieť CMP včas rozpoznať. Pri náhlej slabosti alebo necitlivosti jednej strany tela, poruche reči, poklese kútika či ďalších náhlych neurologických príznakoch je rozhodujúca rýchla zdravotná pomoc.

Pohyb je dôležitý pred ochorením aj po ňom

V zdravom pracovnom živote hovoríme o pohybe predovšetkým ako o súčasti prevencie a každodennej starostlivosti o organizmus. Po neurologickom ochorení dostáva pohyb inú úlohu.

Pri následkoch cievnej mozgovej príhody už nejde iba o odporúčanie „viac sa hýbať“. Pohyb môže byť súčasťou cielenej rehabilitácie, pri ktorej sa podľa zdravotného stavu pacienta systematicky trénujú konkrétne motorické funkcie, rovnováha, chôdza a schopnosť zvládať činnosti každodenného života.

Mozog má schopnosť meniť svoju činnosť a organizáciu v reakcii na tréning a skúsenosť – neuroplasticitu. Rehabilitácia tento potenciál využíva prostredníctvom cielenej a opakovanej terapie.

Pohyb počas práce nie je strata času

Zdravšie pracovisko nemusí začínať nákupom ďalšieho technologického vybavenia.

Niekedy začína oveľa jednoduchšie. Postavením sa, prejdením niekoľkých metrov, použitím schodov, odpútaním sa od monitora a vyriešením menšej úlohy s kolegom osobne. Hlavne treba zmeniť polohu.

Ergonomická stolička môže urobiť sedenie kvalitnejším. Nedokáže však zmeniť základný fakt, že ľudské telo potrebuje pohyb.

A práve preto by cieľom modernej kancelárie nemalo byť vytvoriť miesto, na ktorom vydržíme bez pohnutia sedieť a pracovať čo najdlhšie.

Mala by vytvoriť prostredie, v ktorom sa môžeme počas pracovného dňa hýbať.

Príspevok Dlhé sedenie v práci: Prečo vás ergonomická stolička nezachráni je zobrazený ako prvý na Levita Lehnice.

Jedným zo základných pohybových vzorov je hlboký drep. Nie je iba cvikom na posilňovanie nôh. Je to poloha, pri ktorej spolupracujú členky, kolená, bedrá, panva aj svaly trupu a ktorá môže byť zároveň jednoduchým ukazovateľom toho, ako dobre dokážeme svoje telo ovládať.

Pre človeka, ktorý celý deň sedí, však nie je cieľom dostať sa za každú cenu čo najnižšie. Dôležitejšia je schopnosť pravidelne sa hýbať, meniť polohy a postupne si zachovávať mobilitu a silu.

Čo je hlboký drep?

Pri hlbokom drepe klesá panva výrazne pod úroveň kolien, pričom chodidlá zostávajú v kontakte s podložkou. Presná poloha chodidiel, šírka postoja aj hĺbka drepu sa medzi jednotlivými ľuďmi líšia podľa anatómie, mobility členkov a bedier, telesných proporcií či zdravotného stavu.

Preto neexistuje jediný „dokonalý“ hlboký drep vhodný pre každého.

Schopnosť dostať sa kontrolovane do nižšej polohy však vyžaduje koordináciu viacerých častí tela a môže byť súčasťou udržiavania funkčnej mobility.

Členky, kolená a bedrá potrebujú pohyb

Hlboký drep využíva veľký rozsah pohybu predovšetkým v členkových, kolenných a bedrových kĺboch. Práve to je jeden z dôvodov, prečo môže byť užitočným pohybovým vzorom pre ľudí, ktorí naň majú potrebnú mobilitu a nemajú zdravotnú kontraindikáciu.

Výskum zaoberajúci sa zaťažením kolena pri hlbokom drepe neukazuje, že by správne vykonávaný hlboký drep bol pre zdravé koleno automaticky škodlivý. Zároveň však platí, že zaťaženie kĺbových štruktúr sa s rastúcou hĺbkou mení, preto treba rešpektovať individuálne možnosti, techniku a prípadné ochorenie či zranenie.

Mobilita členkov

Ak sa pri drepe päty okamžite odlepujú od podlahy, jedným z možných dôvodov môže byť obmedzená dorziflexia členka. Namiesto násilného tlačenia tela nižšie môže byť vhodnejšie pracovať postupne na mobilite a kontrole pohybu.

Pohyblivosť bedier

Dlhé hodiny strávené v jednej sediacej polohe neposkytujú bedrovým kĺbom veľkú pohybovú variabilitu. Striedanie polôh, chôdza, cvičenie a primerane zvolené pohybové vzory preto dávajú telu podstatne pestrejší pohybový stimul.

A práve pohybová pestrosť je dôležitejšia než predstava, že existuje jedna „zdravá poloha“, v ktorej máme zotrvať celý deň.

Najväčším problémom nie je stolička. Je ním nedostatok pohybu

Dlhodobé sedavé správanie sa spája s vyšším rizikom viacerých nepriaznivých zdravotných výsledkov vrátane kardiovaskulárnych ochorení. Svetová zdravotnícka organizácia preto odporúča nielen pravidelnú fyzickú aktivitu, ale aj obmedzovanie času stráveného sedavým spôsobom.

Hlboký drep však nie je „liek proti sedeniu“. Oveľa dôležitejšia je zmena celého denného režimu.

Namiesto niekoľkých hodín bez pohybu môže pomôcť pravidelne sa postaviť, prejsť sa, použiť schody, meniť pracovnú polohu alebo zaradiť krátky pohyb počas dňa. Rovnaký princíp platí aj pri prevencii kardiovaskulárnych problémov: rozhoduje celý životný štýl, nie jeden konkrétny cvik.

Kardiovaskulárne zdravie ovplyvňuje pohyb spolu so stravou, telesnou hmotnosťou, krvným tlakom, fajčením, metabolickým zdravím či ďalšími faktormi.

Hlboký drep a krvný obeh: pozor na zjednodušenia

Pri pohybe dolných končatín sa aktivujú veľké svalové skupiny a menia sa hemodynamické pomery v organizme. Samotnému drepu však nemožno pripísať schopnosť „čistiť cievy“ alebo samostatne zabraňovať trombóze či cievnej mozgovej príhode. Oveľa presnejšie je povedať, že pravidelný pohyb a znižovanie celkového času stráveného bez pohybu patria medzi dôležité súčasti kardiovaskulárnej prevencie.

Cievna mozgová príhoda je výsledkom komplexného pôsobenia rizikových faktorov. Niektoré ovplyvňujeme každodennými rozhodnutiami, iné nie. Preto má význam vnímať zdravie ciev v širšom kontexte a venovať pozornosť aj návykom, ktoré môžu kardiovaskulárny systém zbytočne zaťažovať – napríklad pitiu energetických nápojov a nedostatku spánku.

A čo vyprázdňovanie? Tu má poloha tela skutočne význam

Hlboký drep má zaujímavú súvislosť aj s mechanikou vyprázdňovania.

Sval puborectalis, ktorý je súčasťou panvového dna, pomáha vytvárať anorektálny uhol. Poloha podobná drepu môže tento uhol meniť a u niektorých ľudí znížiť potrebu intenzívneho tlačenia pri vyprázdňovaní. Výskum v tejto oblasti naznačuje možné výhody polohy drepu, hoci dôkazy zatiaľ nie sú dostatočné na tvrdenie, že samotná poloha zabraňuje konkrétnym ochoreniam tráviaceho traktu.

Praktickým kompromisom nemusí byť ani používanie toalety v hlbokom drepe. U niektorých ľudí môže zmenu polohy panvy podporiť už mierne vyvýšenie chodidiel na stabilnej podložke. Na vyvýšenie postavenia chodidiel je dobré pamätať najmä pri používaní nadstavcov na vyvýšenie WC pre pacientov po úrazoch, operáciách alebo pri iných diagnózach.

Hlboký drep ako test? Skôr informácia o vašom pohybe

Skúste sa bez náhlenia spustiť do drepu.

Dokážete udržať chodidlá na zemi? Cítite výrazné napätie v členkoch? Strácate rovnováhu? Objavuje sa bolesť v kolene, bedre alebo chrbte?

To, že sa do hlbokého drepu nedostanete, automaticky neznamená zdravotný problém. Rozdiely môžu vyplývať z anatómie, telesných proporcií, mobility aj predchádzajúcich zranení.

Bolesť však nie je signál, ktorý treba prekonať silou.

Pri zdravotných obmedzeniach, neurologických diagnózach alebo po úraze môže byť cesta k lepšiemu pohybu úplne iná. Vtedy sa pohyb nestáva univerzálnym receptom, ale individuálne nastaveným terapeutickým procesom. Práve princíp postupného obnovovania funkcie je základom aj modernej neurorehabilitácie a roboticky asistovaného návratu pohybu.

Ako začať s hlbokým drepom bezpečne

Ak ste väčšinu dňa zvyknutí sedieť a hlboký drep je pre vás nezvyčajný, netreba sa snažiť dostať okamžite do maximálneho rozsahu.

1. Použite oporu

Pridržte sa pevnej opory a pomaly klesajte iba do hĺbky, v ktorej máte pohyb pod kontrolou.

2. Dočasne si mierne podložte päty

Ak vás limituje mobilita členkov, malá stabilná podložka pod pätami môže pohyb uľahčiť. Nemala by však slúžiť ako spôsob, ako násilne prekonať bolesť alebo výrazné pohybové obmedzenie.

3. Nesúťažte s časom

Nie je potrebné zotrvávať v drepe niekoľko minút. Na začiatku môže stačiť niekoľko sekúnd a viac krátkych opakovaní počas dňa.

4. Sledujte bolesť

Pocit mierneho napätia pri práci na mobilite je niečo iné ako ostrá alebo narastajúca bolesť. Pri bolesti, po operácii, úraze alebo pri závažnejšom ochorení pohybového aparátu je vhodné spôsob cvičenia konzultovať s odborníkom.

Nejde o jeden dokonalý cvik. Ide o schopnosť hýbať sa

Hlboký drep nemusí byť povinnou súčasťou života každého človeka a už vôbec nie je zázračným cvikom proti starnutiu.

Je však dobrým príkladom toho, čo modernému životnému štýlu často chýba: pohybová rozmanitosť.

Naše telo nepotrebuje iba lepšiu stoličku. Potrebuje vstávať, chodiť, meniť polohy, používať kĺby, svaly a rovnováhu. Hlboký drep môže byť jedným z pohybov, prostredníctvom ktorých si tieto schopnosti udržiavame.

Preto nie je najdôležitejšou otázkou, či dokážete sedieť v hlbokom drepe desať minút.

Dôležitejšia je otázka: koľko rôznych pohybov dáte svojmu telu počas jedného obyčajného dňa?

Príspevok Hlboký drep a zdravý pohyb: Návrat k prirodzenému pohybovému vzoru je zobrazený ako prvý na Levita Lehnice.

Stredomorský spôsob života sa spája s vysokým podielom zeleniny, strukovín, celozrnných potravín, orechov, rýb a kvalitných rastlinných olejov v strave. Jeho súčasťou je aj pravidelný prirodzený pohyb, spoločné stolovanie a trávenie chvíľ s blízkymi. Práve kombinácia týchto návykov môže podporovať zdravie srdca a ciev a pomáhať znižovať niektoré rizikové faktory cievnej mozgovej príhody.

Dobrou správou je, že základné princípy stredomorského životného štýlu si môžeme preniesť aj do bežného života na Slovensku. Nevyžadujú exotické potraviny ani radikálne zmeny. Dôležité sú najmä malé rozhodnutia, ktoré dokážeme opakovať každý deň.

Stredomorská strava a zdravé cievy

Stredomorská strava nie je krátkodobá diéta ani presne stanovený jedálny lístok. Ide o spôsob stravovania, v ktorom prevažujú:

• zelenina a ovocie,
• strukoviny,
• celozrnné obilniny,
• orechy a semienka,
• ryby,
• olivový alebo iný kvalitný rastlinný olej,
• menej červeného mäsa, údenín, sladkostí a vysoko spracovaných potravín.

Jednou z najznámejších štúdií venovaných tomuto spôsobu stravovania je štúdia PREDIMED. Sledovala ľudí so zvýšeným rizikom kardiovaskulárnych ochorení. Skupiny, ktoré dodržiavali stredomorskú stravu doplnenú extra panenským olivovým olejom alebo orechmi, mali približne o 30 percent nižšie relatívne riziko kombinovaného výskytu infarktu, cievnej mozgovej príhody alebo úmrtia z kardiovaskulárnych príčin než kontrolná skupina.

Výsledok neznamená, že jedna potravina dokáže zabrániť mozgovej príhode. Poukazuje však na význam celkového spôsobu stravovania, najmä ak je spojený s pohybom, nefajčením, primeranou hmotnosťou a kontrolou krvného tlaku.

Prečo je dôležité vyberať si vhodné tuky

Tuk nie je automaticky nepriateľom zdravia. Rozhoduje jeho druh, množstvo aj celkové zloženie jedálneho lístka.

Ak časť nasýtených tukov z tučného mäsa, údenín, masla alebo priemyselne spracovaných potravín nahradíme nenasýtenými tukmi, môže to priaznivo ovplyvniť hladinu LDL cholesterolu a celkové kardiovaskulárne riziko.

Medzi vhodné zdroje tukov patria najmä:

• olivový a repkový olej,
• orechy a semená,
• ryby,
• primerané množstvo ľanového oleja alebo pomletých ľanových semien.

Namiesto predstavy „čistenia ciev“ je tu presnejšie hovoriť o podpore priaznivejšieho profilu krvných tukov, normálneho krvného tlaku a správneho fungovania cievnej výstelky.

Stredomorský jedálny lístok zo slovenských surovín

Zásady stredomorskej stravy možno uplatniť aj pomocou bežne dostupných domácich potravín.

Dôležitejšia než pôvod konkrétnej suroviny je pestrosť a pravidelnosť. Jedna lyžica oleja alebo hrsť orechov nevyváži jedálny lístok s nadbytkom soli, údenín, sladkostí a priemyselne spracovaných jedál.

Štyri jednoduché zmeny, ktorými môžete začať

1. Naplňte zeleninou aspoň tretinu taniera

Zelenina dodáva vlákninu, vitamíny a rôzne biologicky aktívne látky. Nemusí ísť iba o čerstvý šalát. Vhodná je aj dusená, pečená alebo fermentovaná zelenina, pokiaľ neobsahuje príliš veľa soli.

2. Aspoň časť mäsa nahraďte strukovinami

Šošovica, fazuľa, cícer a hrach sú zdrojom vlákniny aj rastlinných bielkovín. Skúste začať jedným alebo dvoma bezmäsitými jedlami týždenne.

3. Obmedzte údeniny a vysoko spracované potraviny

Údeniny, instantné jedlá, slané pochutiny a viaceré polotovary často obsahujú veľa soli, nasýtených tukov a energie. Nadmerný príjem soli môže prispievať k vysokému krvnému tlaku, ktorý patrí medzi najvýznamnejšie ovplyvniteľné rizikové faktory cievnej mozgovej príhody.

4. Jedzte pravidelne a pokojnejšie

Stredomorský spôsob života nie je iba o zložení taniera. Patrí k nemu aj pokojnejšie stolovanie, primerané porcie a čas strávený s rodinou alebo priateľmi.

Prirodzený pohyb je rovnako dôležitý ako strava

Obyvatelia oblastí známych ako Modré zóny sú často uvádzaní ako príklad ľudí, ktorí majú pohyb prirodzene začlenený do každodenného života. Namiesto jedného intenzívneho tréningu sa pravidelne premiestňujú pešo, pracujú v záhrade, chodia po schodoch alebo vykonávajú do vysokého veku bežné domáce činnosti.

Presné príčiny ich dlhovekosti nemožno zredukovať na jeden návyk. Ich spôsob života však pripomína dôležitú zásadu: dlhé sedenie je vhodné pravidelne prerušovať a hľadať príležitosti na pohyb počas celého dňa.

Na Slovensku môže ísť napríklad o:

• chôdzu po schodoch namiesto výťahu,
• kratšiu prechádzku po obede,
• cestu do obchodu pešo,
• prácu v záhrade,
• venčenie psa,
• ľahké cvičenie podľa zdravotných možností.

Pohyb by mal zodpovedať veku, kondícii a zdravotnému stavu. Ľudia po cievnej mozgovej príhode, s neurologickým ochorením, poruchami rovnováhy alebo výraznejšími bolesťami by mali vhodný spôsob cvičenia konzultovať s lekárom alebo fyzioterapeutom.

Zdravé vzťahy prospievajú aj telesnému zdraviu

Spoločné jedlo, rozhovor so susedom či pravidelná prechádzka s priateľmi nie sú iba príjemným spestrením dňa.

Výskumy ukazujú, že sociálna izolácia a slabé sociálne vzťahy sa spájajú s vyšším rizikom srdcovo-cievnych ochorení. Neznamená to, že osamelosť je ich jedinou priamou príčinou. Ľudia bez dostatočnej sociálnej podpory však môžu mať menej pohybu, horšie stravovacie návyky, vyššiu mieru stresu alebo menšiu motiváciu starať sa o svoje zdravie.

Užitočné môže byť spojiť pohyb so sociálnym kontaktom:

• dohodnúť si s priateľmi pravidelnú prechádzku,
• starať sa so susedmi o okolie domu,
• zapojiť sa do komunitnej activity vo vašom okolí,
• pomôcť s venčením hoci aj cudzieho psa.

Prevencia mozgovej príhody nie je založená na jedinom „zázračnom“ recepte

Stredomorská strava môže byť hodnotnou súčasťou prevencie, nenahrádza však lekársku starostlivosť ani liečbu rizikových faktorov.

Pre zdravie ciev je dôležité najmä:

• poznať a kontrolovať svoj krvný tlak,
• nefajčiť,
• mať pravidelný pohyb,
• primerane sa stravovať,
• dodržiavať predpísanú liečbu,
• riešiť cukrovku, zvýšený cholesterol alebo poruchy srdcového rytmu s lekárom.

Čím skôr začneme s udržateľnými zmenami, tým väčšiu šancu máme, že sa stanú prirodzenou súčasťou života. Nemusíme pritom kopírovať celý životný štýl stredomorských krajín. Stačí si z neho vybrať to, čo dokážeme dlhodobo uplatniť doma.

Keď potrebujete bezpečne nastaviť pohyb alebo rehabilitáciu

Pohybový program by mal vždy vychádzať z aktuálneho zdravotného stavu. V klinike Levita Lehnice sa rehabilitačný plán zostavuje individuálne podľa potrieb klienta a môže zahŕňať kinezioterapiu, mäkké a mobilizačné techniky alebo fyzikálnu terapiu.

Pacientom s neurologickým alebo pohybovým deficitom, vrátane ľudí po cievnej mozgovej príhode, poskytuje Levita aj intenzívnu neurorehabilitáciu, ktorá kombinuje štandardné rehabilitačné metódy s roboticky asistovanou terapiou.

Príspevok Stredomorský recept na zdravé cievy: Ako si udržať vitalitu z dovolenky po celý rok je zobrazený ako prvý na Levita Lehnice.

Keď sa človek po vážnom ochorení vracia z nemocnice domov, rodina často rieši viac otázok naraz. Ako zvládnuť každodennú starostlivosť? Kto zostane s pacientom doma? Ako skĺbiť prácu, lekárske kontroly, rehabilitáciu a bežný chod domácnosti?

Pri diagnózach, ako je cievna mozgová príhoda, úraz mozgu, poranenie miechy alebo iné neurologické ochorenie, býva návrat domov náročným obdobím. Pacient síce už nemusí potrebovať nemocničnú starostlivosť, no často ešte nie je úplne samostatný. Môže potrebovať pomoc pri presunoch, hygiene, obliekaní, príprave jedla, chôdzi alebo každodennom cvičení.

Práve v takýchto situáciách môže byť dôležitá OČR, teda ošetrovné. Od 1. júla 2026 sa pravidlá zmenili tak, aby lepšie zohľadňovali realitu rodín, ktoré sa starajú o blízkeho po vážnom ochorení.

OČR nie je len administratívna téma

OČR sa často vníma najmä ako dávka zo Sociálnej poisťovne. V praxi však nejde iba o finančnú podporu. Pre rodinu môže znamenať predovšetkým čas.

Čas na to, aby sa pacient nemusel po prepustení z nemocnice spoliehať len na krátke návštevy príbuzných. Čas na vybavenie kontrol, rehabilitácie, pomôcok alebo úprav v domácnosti. Čas na to, aby sa rodina naučila, ako pacientovi bezpečne pomáhať bez toho, aby ohrozila jeho stav alebo vlastné zdravie.

Pri vážnych neurologických diagnózach bývajú prvé týždne po prepustení veľmi dôležité. Pacient si zvyká na nový režim, rodina sa učí reagovať na jeho potreby a často sa ukáže, čo všetko bude potrebné riešiť dlhodobo.

Dlhodobá OČR od júla 2026: Kto má nárok na ošetrovné?

Nové pravidlá rozšírujú okruh osôb, ktoré môžu mať nárok na ošetrovné. To je dôležité najmä preto, že starostlivosť o chorého člena rodiny v praxi často nezabezpečuje iba manžel, manželka, rodič alebo dieťa.

Rodiny sú dnes rôzne. Starostlivosť môže reálne zabezpečovať aj širší príbuzný, osvojiteľ, otčim, macocha alebo iná osoba v zákonom vymedzenom vzťahu. Širší okruh oprávnených osôb, môže niektorým domácnostiam uľahčiť organizáciu starostlivosti.

Ďalšou praktickou zmenou je jednoduchšie striedanie členov rodiny pri dlhodobej OČR. Pri dlhodobej starostlivosti sa totiž často ukáže, že jeden človek nedokáže zvládnuť všetko sám. Ak sa starostlivosť rozdelí medzi viacerých členov rodiny, môže byť udržateľnejšia.

To môže mať význam najmä pri pacientoch, ktorí potrebujú pomoc celé týždne. Dlhodobé ošetrovné môže podľa pravidiel trvať najviac 90 dní. Neznamená to, že pacient sa za 90 dní úplne zotaví, ale toto obdobie môže rodine pomôcť preklenúť najnáročnejšiu fázu po prepustení z nemocnice.

Nárok na dlhodobú OČR vzniká vtedy, ak bola ošetrovaná osoba hospitalizovaná minimálne 5 dní a po prepustení potrebuje domácu starostlivosť.

Prečo je návrat domov často najťažší

V nemocnici má pacient režim, odborný dohľad a jasne nastavený postup. Po návrate domov sa však veľká časť zodpovednosti presúva na rodinu.

Rodina zrazu rieši praktické situácie, na ktoré nemusela byť pripravená. Ako pacienta zdvihnúť z postele? Ako ho sprevádzať pri chôdzi? Ako zabrániť pádu? Ako ho motivovať k cvičeniu, keď je unavený, frustrovaný alebo sa bojí? Ako nastaviť deň tak, aby nebol pre pacienta ani príliš pasívny, ani príliš vyčerpávajúci?

Pri pacientoch po mozgovej príhode môžu byť ťažkosti veľmi rozdielne. Niekto má oslabenú polovicu tela, iný problémy s rovnováhou, rečou, prehĺtaním, jemnou motorikou, pamäťou alebo sústredením. Niektorí pacienti pôsobia navonok relatívne dobre, no rýchlo sa unavia alebo nezvládajú bežné úlohy tak ako pred ochorením.

Pre rodinu je preto dôležité mať realistické očakávania. Zotavovanie nebýva lineárne. Môžu sa striedať lepšie a horšie dni. Pacient môže napredovať pomaly, no pravidelnosť, trpezlivosť a vhodne nastavená rehabilitácia môžu byť pre jeho ďalší vývoj veľmi dôležité.

Ako môže OČR pomôcť pri rehabilitácii

OČR sama osebe nie je liečba ani rehabilitácia. Neurčuje, aký typ terapie má pacient absolvovať, a nenahrádza odborné vyšetrenie. Môže však vytvoriť podmienky na to, aby sa rehabilitácia dala lepšie zorganizovať.

Člen rodiny, ktorý je na OČR, môže pacienta sprevádzať na vyšetrenia, zabezpečiť dopravu, dohliadať na denný režim a pomôcť pri odporúčanom cvičení doma. Môže tiež komunikovať s lekármi, terapeutmi a sociálnymi pracovníkmi, ak je potrebné riešiť ďalšiu starostlivosť.

Pri neurologických ochoreniach je dôležité, aby rehabilitácia nebola náhodná. Pacient by mal mať podľa možností jasný plán: čo je cieľom, ktoré funkcie sa majú zlepšovať, ako často má cvičiť, čo zvládne doma a čo si vyžaduje odborný dohľad.

Nie každá rodina vie tento plán nastaviť sama. A ani by to od nej nikto nemal očakávať. Úlohou rodiny nie je nahradiť odborníkov. Rodina však môže byť dôležitou súčasťou procesu, pretože je s pacientom v každodennom kontakte.

Kedy začať riešiť rehabilitáciu

Vhodný čas na rehabilitáciu závisí od zdravotného stavu pacienta, odporúčania lekára a typu diagnózy. Všeobecne však platí, že pri neurologických ochoreniach netreba zbytočne čakať, ak je pacient stabilizovaný a lekár rehabilitáciu odporúča.

Rodina by mala mať pripravenú zdravotnú dokumentáciu, najmä prepúšťaciu správu, výsledky vyšetrení, zoznam liekov a odporúčania špecialistov. Dôležité je tiež pomenovať praktické problémy, ktoré sa objavujú doma. Napríklad či pacient zvládne sám vstať z postele, prejsť na toaletu, používať ruku, bezpečne kráčať alebo komunikovať.

Tieto informácie pomáhajú odborníkom lepšie posúdiť, aký typ rehabilitácie je vhodný. Iný prístup potrebuje pacient krátko po cievnej mozgovej príhode, iný človek s dlhodobým neurologickým ochorením a iný pacient po úraze.

Sociálne služby a OČR nie sú to isté

Pri tejto téme sa často miešajú viaceré pojmy. OČR patrí do oblasti sociálneho poistenia. Sociálne služby sú samostatná oblasť, ktorá rieši pomoc ľuďom v nepriaznivej sociálnej situácii, napríklad pri odkázanosti na pomoc inej osoby.

Pre rodinu pacienta je však užitočné poznať oboje. OČR môže pomôcť preklenúť obdobie, keď je potrebná osobná starostlivosť zo strany blízkej osoby. Sociálne služby môžu byť relevantné vtedy, keď pacient potrebuje dlhodobejšiu pomoc v domácnosti, opatrovateľskú službu, denný stacionár alebo iný typ podpory.

Niektoré rodiny zvládnu starostlivosť doma. Iné potrebujú kombináciu rodinnej pomoci, rehabilitácie, sociálnych služieb a ďalších odborníkov. Neexistuje jedno univerzálne riešenie. Dôležité je vyhodnotiť zdravotný stav pacienta, možnosti rodiny a dostupné formy pomoci.

Praktické otázky, ktoré by si mala rodina položiť

Pred začiatkom dlhodobejšej starostlivosti je dobré otvorene si prejsť niekoľko otázok.

Kto bude s pacientom doma počas prvých týždňov?
Vie sa rodina pri starostlivosti striedať?
Bude potrebná úprava domácnosti, napríklad odstránenie prekážok, montáž madiel alebo bude treba zabezpečiť iné pomôcky?
Ako sa pacient dostane na kontroly a rehabilitáciu?
Kto bude komunikovať s lekármi, poisťovňou alebo sociálnymi službami?
Aké sú fyzické a psychické možnosti osôb, ktoré sa budú o pacienta starať?

Tieto otázky môžu znieť príliš prakticky, no práve praktické veci často rozhodujú o tom, či bude starostlivosť doma zvládnuteľná. Ak sa všetko nechá na jedného človeka, môže sa veľmi rýchlo vyčerpať. Aj preto môže byť možnosť striedania pri dlhodobej OČR pre rodiny významnou pomocou.

Ambulantná neurorehabilitácia počas dlhodobej OČR

Nie každý pacient po vážnom neurologickom ochorení potrebuje rovnaký typ starostlivosti. Niektorí potrebujú lôžkovú rehabilitáciu, iní ambulantnú formu, ďalší kombináciu viacerých riešení.

Ambulantná neurorehabilitácia môže byť vhodná pre pacientov, ktorí nepotrebujú nepretržitú hospitalizáciu, ale potrebujú pravidelný odborný rehabilitačný program. Môže ísť o pacientov po mozgovej príhode, po úrazoch nervového systému alebo s chronickými neurologickými ochoreniami.

V takomto prípade je dôležité, aby rehabilitácia nebola vnímaná ako jednorazová návšteva. Zmysel má najmä vtedy, keď je súčasťou širšieho plánu: odborné vyšetrenie, nastavenie cieľov, pravidelná terapia, domáce odporúčania a priebežné hodnotenie pokroku.

Pri rozhodovaní je však vždy dôležité vychádzať z aktuálneho zdravotného stavu, odporúčania lekára a možností pacienta aj rodiny.

Čo si overiť pred podaním žiadosti o OČR

Rodina by si mala vopred overiť aktuálne podmienky priamo v Sociálnej poisťovni alebo u zamestnávateľa. Dôležité je najmä to, kto má na OČR nárok, aký typ ošetrovného prichádza do úvahy, kto potvrdzuje potrebu starostlivosti a aké dokumenty sú potrebné.

Pri dlhodobej OČR je vhodné zistiť aj to, ako bude fungovať striedanie členov rodiny a či sa v konkrétnom prípade budú používať elektronické formuláre alebo papierové tlačivá.

Ak rodina zároveň rieši rehabilitáciu, mala by si oddelene overiť aj podmienky prijatia do rehabilitačného zariadenia, cenu, rozsah programu, potrebu lekárskej správy a možnosti dopravy alebo ubytovania.

Záver

Zmeny v pravidlách OČR od 1. júla 2026 môžu byť pre mnohé rodiny praktickou pomocou. Ich význam však nebude iba v samotnej dávke, ale najmä v tom, že rodine môžu poskytnúť viac času na zvládnutie náročného obdobia po prepustení pacienta domov.

Pri vážnych neurologických diagnózach je tento čas dôležitý. Môže pomôcť nastaviť denný režim, zabezpečiť rehabilitáciu, rozdeliť starostlivosť medzi viacerých členov rodiny a pripraviť domácnosť na nové potreby pacienta.

OČR nevyrieši všetky problémy, ktoré po vážnom ochorení či úraze vzniknú. Môže však byť jedným z nástrojov, vďaka ktorému rodina získa priestor konať systematickejšie a pokojnejšie. A práve to môže byť v prvých týždňoch po návrate domov veľmi dôležité.

Využite 90 dní domácej OČR na maximum. Kým vy riešite starostlivosť, terapeuti v Levita Lehnice nastavia intenzívny ambulantný plán rehabilitácie po mozgovej príhode. Objednajte sa na vstupnú konzultáciu.

Príspevok OČR od 1. júla 2026: čo môže znamenať pre rodiny pacientov po mozgovej príhode je zobrazený ako prvý na Levita Lehnice.

Príbeh, ktorý znie ako extrémny scenár, sa v ordináciách neurológov objavuje čoraz častejšie. Energetické nápoje už dávno nie sú len nevinným povzbudením, ale pre mnohých mladých ľudí sa stali každodennou rutinou. S ňou však prichádza neviditeľné a akútne riziko pre cievny systém.

Hodina pravdy pre vaše cievy: Čo sa deje po dopití?

Podľa novej štúdie The Impact of Energy Drinks on Health of Children and Young Adults (2024) sa spotreba energetických nápojov medzi mladými ľuďmi výrazne zvyšuje. Výskum poukazuje na súvislosť medzi nadmernou konzumáciou kofeínu, taurínu, cukru a ďalších stimulantov a narušením krvného tlaku, srdcového rytmu a zrážanlivosti krvi. Práve tieto faktory môžu výrazne prispieť k vzniku mŕtvice.

Ďalšia štúdia publikovaná v American Heart Association Journals presne preukázala, čo s ľudským telom urobí koktail masívnych dávok kofeínu, taurínu a ďalších stimulantov. Už do jednej hodiny po konzumácii štyroch malých plechoviek energetického nápoja za hodinu dochádza k javu zvanému vazokonstrikcia – akútnemu a prudkému zúženiu cievnych stien. Súčasne s tým dochádza k predĺženiu takzvaného QT intervalu (elektrickej aktivity srdca) a jasne merateľnému nárastu krvného tlaku, ktorý pretrváva celé hodiny.

Akútne zúžená cieva v kombinácii s vysokým tlakom vytvára v mozgu doslova časovanú nálož. U človeka so skrytou predispozíciou, vysokým tlakom, srdcovou arytmiou alebo pri kombinácii s nedostatkom spánku, stresom, športovým výkonom či alkoholom môže takáto záťaž zvýšiť riziko vážnej cievnej alebo srdcovej komplikácie.

Mladá generácia často žije v presvedčení, že závažné diagnózy ako mŕtvica sa týkajú len starších ľudí. Skúsenosti z praxe však hovoria niečo iné.

Európa zakazuje, Slovensko zatiaľ čaká

Vážnosť situácie si uvedomujú viaceré európske štáty, ktoré pristúpili k radikálnym krokom. Podľa podrobnej analýzy Parlamentného inštitútu Národnej rady SR sa ochrana mladistvých pred týmito nápojmi stáva celoeurópskym trendom. Prvou krajinou EÚ so striktným zákazom predaja energetických nápojov osobám mladším ako 18 rokov sa stala Litva (už v roku 2014), ku ktorej sa postupne pridalo Lotyšsko, Poľsko a Rumunsko. Naši susedia v Českej republike aktuálne pripravujú zákon na zákaz predaja deťom do 15 rokov.

V akom stave je legislatíva u nás? „Na Slovensku sa legislatíva v tejto oblasti mení. V parlamente bol prerokovaný návrh zákona, ktorý má obmedziť predaj a podávanie energetických nápojov osobám mladším ako 16 rokov a riešiť aj predaj cez automaty či na diaľku a účinný by mal byť od 01. septembra 2026.

Obnova mozgu po cievnej mozgovej príhode

Cesta späť k pohybu, reči a sebestačnosti po cievnej mozgovej príhode býva náročná. Nie je však beznádejná. Moderná neuroveda ukazuje, že mozog má schopnosť prispôsobovať sa a vytvárať nové spojenia – tento proces nazývame neuroplasticita.

Keď dôjde k poškodeniu určitej oblasti mozgu, niektoré funkcie môžu byť oslabené alebo úplne stratené. Pri správne vedenej rehabilitácii sa však zdravé časti mozgu môžu postupne učiť zapájať nové nervové dráhy a čiastočne preberať úlohy, ktoré boli poškodením narušené.

Čo rozhoduje o úspechu rehabilitácie?

Pri obnove funkcií po mozgovej príhode zohrávajú veľkú úlohu najmä dva faktory:

• včasný začiatok rehabilitácie po stabilizácii zdravotného stavu,
• dostatočná intenzita a pravidelnosť tréningu.

Najrýchlejší pokrok často prichádza v prvých mesiacoch po príhode, ale samozrejme, mozog sa dokáže učiť aj po dlhšom čase – potrebuje však správny podnet, odborné vedenie a opakovanie.

Rehabilitácia v praxi

V Levita Lehnice je spájaná odborná neurorehabilitácia s modernými terapeutickými postupmi a technológiami. Pacienti pracujú na obnove pohybu, stability, koordinácie aj jemnej motoriky prostredníctvom cielených cvičení, ktoré sú prispôsobené ich aktuálnemu stavu.

Znovunadobudnutie pohybu prstov, istejšej chôdze alebo schopnosti udržať rovnováhu nie je náhoda. Je to výsledok systematickej stimulácie mozgu a tela, ktorá pomáha vytvárať a upevňovať nové nervovo-svalové vzorce.

Prečo nestačí cvičiť raz týždenne?

Nová nervová dráha je ako neprešliapaný chodník v hustej tráve. Ak po ňom prejdete raz za týždeň, tráva opäť narastie a chodník zmizne. Ak však po ňom prechádzate každý deň, postupne sa z neho stane pevná cesta.

V neurorehabilitácii tento princíp poznáme ako repetitívny tréning. Mozog sa učí opakovaním – podobne ako keď sa človek učí znovu písať, uchopiť pohár, postaviť sa zo stoličky alebo urobiť bezpečný krok.

Čo prináša intenzívny tréning?

Pravidelná a odborne vedená rehabilitácia pomáha:

• upevňovať nové pohybové vzorce,
• predchádzať nesprávnym kompenzačným návykom,
• zlepšovať koordináciu, rovnováhu a istotu pohybu,
• podporovať návrat k bežným denným činnostiam,
• posilňovať sebestačnosť pacienta.

Práve preto má intenzívna neurorehabilitácia po cievnej mozgovej príhode taký veľký význam. Každý opakovaný pohyb je signálom pre mozog: túto schopnosť ešte potrebujeme.

Chráňte svoje cievy skôr, než bude neskoro

Cievna mozgová príhoda už dávno nie je témou, ktorá sa týka výlučne starších ľudí. Vysoké životné tempo, nedostatok spánku, stres, slabá regenerácia a pravidelné siahanie po energetických nápojoch môžu vytvárať zbytočnú záťaž pre srdce aj cievny systém.

Energetický nápoj môže krátkodobo priniesť pocit bdelosti, no nenahrádza spánok, oddych ani skutočnú regeneráciu. Pri vyššom príjme kofeínu a stimulantov môže dôjsť k zvýšeniu krvného tlaku, búšeniu srdca a väčšiemu zaťaženiu ciev. Pre človeka so skrytou predispozíciou, vysokým tlakom alebo iným zdravotným rizikom to môže predstavovať problém, ktorý netreba podceňovať.

Prevencia je najrozumnejšou investíciou do vlastného zdravia, slobody a sebestačnosti. Keď budete nabudúce hľadať stratenú energiu v plechovke, spomeňte si, že unavené telo si nepýta ďalší stimulant. Často si pýta spánok, vodu, pohyb a čas na obnovu.

Základné kroky pre zdravšie cievy

• Nahraďte pravidelné siahanie po energetických nápojoch skutočným oddychom.
• Dbajte na dostatočný príjem čistej vody počas dňa.
• Doprajte si pravidelný pohyb na čerstvom vzduchu.
• Sledujte si krvný tlak, najmä ak sa vo vašej rodine vyskytli cievne alebo srdcové ochorenia.
• Nepodceňujte spánok – mozog aj cievy ho potrebujú na regeneráciu.
• Ak sa objavia varovné príznaky mozgovej príhody, ako náhla slabosť končatiny, pokles kútika, porucha reči, závrat alebo strata rovnováhy, nečakajte a volajte záchrannú službu.

Zdravie ciev si často všimneme až vtedy, keď prestanú spoľahlivo fungovať. Oveľa lepšie je chrániť ich skôr, než nás na problém upozorní samotné telo.

Príspevok Ilúzia neporaziteľnosti v plechovke: Ako energetické nápoje potichu útočia na mozgové cievy je zobrazený ako prvý na Levita Lehnice.

Chronický nedostatok spánku nie je len dôvodom únavy počas dňa. Môže zhoršovať vnímanie bolesti, podporovať zápalové procesy v tele a pri dlhodobom neriešení prispievať aj k zvýšenému riziku kardiovaskulárnych a neurologických komplikácií vrátane cievnej mozgovej príhody.

Nedostatok spánku dnes mnohí vnímajú ako daň za úspech alebo moderný životný štýl. Pravdou však je, že dlhodobé ponocovanie si vyberá krutú daň na našom kardiovaskulárnom systéme. Keď spíte menej ako šesť hodín, vaše telo nestíha regenerovať cievy a zostáva v permanentnom stresovom režime. To dramaticky zvyšuje riziko, že vás postihne jedna z najobávanejších zdravotných komplikácií – cievna mozgová príhoda.

Dôkazy nepochádzajú len z predtúch lekárov, ale z tvrdých vedeckých dát. Existuje hneď niekoľko rozsiahlych vedeckých prác, ktoré túto spojitosť jasne potvrdzujú. Jednou z najkomplexnejších a najnovších je rozsiahla metaanalýza publikovaná v roku 2025 v lekárskom časopise Brain Sciences / PubMed (PMC12181169).

Táto štúdia s názvom „Inadequate sleep increases stroke risk: evidence from a comprehensive meta-analysis of incidence and mortality“ (Nedostatočný spánok zvyšuje riziko mozgovej príhody: dôkazy z komplexnej metaanalýzy incidencie a úmrtnosti) analyzovala dáta až zo 43 dlhodobých kohortových štúdií.

Rozsiahla metaanalýza priniesla alarmujúce závery:

Počas hlbokého spánku náš krvný tlak prirodzene klesá, čím si cievy v mozgu „oddýchnu“. Ak im tento oddych nedoprajeme, dochádza k chronickému poškodzovaniu ich stien, urýchleniu aterosklerózy (kôrnateniu tepien) a tvorbe nebezpečných krvných zrazenín.

Bludný kruh: spánková deprivácia a zvýšená citlivosť na bolesť

Ak spíte menej, ako vaše telo potrebuje, alebo je váš spánok prerušovaný, organizmus nemá dostatok času na regeneráciu. Dôležitú úlohu zohráva najmä hlboký NREM (Non-REM) spánok, počas ktorého prebiehajú regeneračné procesy, hormonálna obnova a uvoľňovanie rastového hormónu.

Keď tento proces dlhodobo chýba, môže sa objaviť:

• Hyperalgézia: zvýšená citlivosť na bolesť. Unavený nervový systém môže horšie tlmiť signály bolesti, takže bežné svalové napätie vnímame intenzívnejšie.
• Zápalové prostredie: nedostatok spánku sa spája so zvýšenou aktivitou zápalových markerov. Svaly, šľachy a kĺbové štruktúry môžu byť citlivejšie a menej odolné voči záťaži.
• Ranná stuhnutosť: nekvalitný spánok často zhoršuje pocit napätia v oblasti krku, ramien a chrbta. Výsledkom môže byť bolesť hlavy, únava a znížená pohyblivosť hneď po prebudení.

Riziká nedostatku spánku

Zanedbávanie spánku a neriešené poruchy, ako je spánkové apnoe, môžu dlhodobo zaťažovať srdcovo-cievny systém. Spánkové apnoe je stav, pri ktorom počas spánku dochádza k opakovaným pauzám v dýchaní. Tie môžu zvyšovať nočný stres organizmu, prispievať ku kolísaniu krvného tlaku a zhoršovať okysličenie tela.

Riziko narastá najmä vtedy, ak sa k nekvalitnému spánku pridá vysoký krvný tlak, obezita, inzulínová rezistencia, cukrovka, fajčenie alebo nedostatok pohybu. Tieto faktory môžu podporovať rozvoj aterosklerózy, poškodzovať cievy a zvyšovať riziko vzniku krvnej zrazeniny.

Cievna mozgová príhoda často prichádza náhle. Jej následky môžu zásadne ovplyvniť pohyb, reč, sebestačnosť aj kvalitu života pacienta a jeho rodiny.

V Levita Lehnice sa denne stretávame s pacientmi, ktorých život sa po prekonaní cievnej mozgovej príhody zmenil od základov. Práve pre nich je dôležitá včasná, intenzívna a odborne vedená neurorehabilitácia.

Robotická rehabilitácia je určená pre ľudí s neurologickými diagnózami, ako sú cievna mozgová príhoda, detská mozgová obrna, roztrúsená skleróza, aj pre ľudí s ortopedickými obtiažami, ako sú stavy po úrazoch, operáciách chrbtice či kĺbov. Výhodou robotickej rehabilitácie je možnosť vysokého počtu opakovaní, presného dávkovania záťaže, nastavenia odľahčenia a bezpečného vedenia pohybu. Moderné systémy zároveň poskytujú terapeutom aj pacientom spätnú väzbu o priebehu a progrese tréningu.

Sila neuroplasticity: prečo záleží na včasnom zásahu

Niekedy telo vyšle varovný signál v podobe tranzitórneho ischemického ataku, skrátene TIA. Laicky sa označuje aj ako „mini-mŕtvica“. Príznaky, napríklad krátkodobá slabosť ruky, pokles kútika, porucha reči alebo výpadok videnia, môžu odznieť do niekoľkých minút. To však neznamená, že ich možno ignorovať.

TIA je varovný stav. Aj keď príznaky ustúpia, je potrebné vyhľadať urgentnú lekársku pomoc.

Po cievnej mozgovej príhode alebo inom poškodení nervového systému zohráva dôležitú úlohu neuroplasticita. Ide o schopnosť mozgu vytvárať nové nervové spojenia a reorganizovať existujúce dráhy. Aby sa pohybové funkcie mohli obnovovať, mozog potrebuje opakovaný, presný a zmysluplný tréning.

Pri rehabilitácii hornej končatiny môže pomôcť systém Armeo Spring. Pacient cvičí v špeciálnom exoskelete, ktorý odľahčuje váhu ruky a umožňuje vykonávať pohyb aj pri výraznom oslabení. Vizuálna spätná väzba a terapeutické úlohy na obrazovke pomáhajú pacientovi lepšie vnímať vlastný pohyb a aktívne sa zapájať do tréningu.

Takýto tréning nenahrádza prácu fyzioterapeuta, ale môže ju významne dopĺňať. Umožňuje bezpečne zvyšovať počet opakovaní, motivovať pacienta a podporovať obnovu funkcie hornej končatiny.

Ako podporiť spánok, cievy aj nervový systém

Prevencia metabolických a neurologických rizík začína pri každodenných návykoch. Kvalitný spánok je jedným z nich.

Zamerať sa oplatí najmä na tieto kroky:

• Pravidelný režim: zaspávajte a vstávajte približne v rovnakom čase, aj cez víkendy. Pomôžete tým stabilizovať cirkadiánny rytmus.
• Menej obrazoviek večer: aspoň hodinu pred spaním obmedzte smartfón, tablet a počítač. Večerné svetlo z obrazoviek môže zhoršovať zaspávanie.
• Kontrola hmotnosti a cukru v krvi: obmedzenie rafinovaných cukrov a pravidelný pohyb pomáhajú znižovať riziko inzulínovej rezistencie.
• Riešenie podozrenia na spánkové apnoe: neprehliadajte hlasné chrápanie, pauzy v dýchaní, rannú únavu, lapanie po dychu v noci či kolísavý krvný tlak.
• Pravidelná odborná kontrola: vysoký krvný tlak, cukrovka, poruchy srdcového rytmu a vysoký cholesterol patria medzi faktory, ktoré si vyžadujú lekársku pozornosť.

Často kladené otázky

Môže nedostatok spánku zhoršovať bolesť chrbta a krčnej chrbtice?

Áno, nekvalitný alebo krátky spánok môže zvyšovať citlivosť nervového systému na bolesť. Preto môže pacient vnímať svalové napätie, stuhnutosť či bolesť intenzívnejšie.

Súvisí spánkové apnoe s rizikom mozgovej príhody?

Spánkové apnoe môže zaťažovať srdcovo-cievny systém, prispievať ku kolísaniu krvného tlaku a zhoršovať okysličenie organizmu. Pri podozrení na spánkové apnoe je vhodné absolvovať odborné vyšetrenie.

Kedy je potrebná rehabilitácia po cievnej mozgovej príhode?

Rehabilitácia by mala začať čo najskôr, keď to zdravotný stav pacienta umožňuje. Včasná a pravidelná terapia môže podporiť obnovu pohybu, stability, koordinácie a sebestačnosti.

Ako pomáha robotická rehabilitácia?

Robotická rehabilitácia umožňuje vysoký počet opakovaní, presné nastavenie záťaže, odľahčenie tela alebo končatiny a bezpečný tréning pod dohľadom odborníka. Pomáha najmä tam, kde pacient potrebuje intenzívny a systematický nácvik pohybu.

Zdravie ciev, mozgu, svalov a spánku tvorí jeden prepojený celok. Ak vy alebo vaši blízki potrebujete odbornú pomoc pri obnove motorických funkcií po cievnej mozgovej príhode, neurorehabilitačné centrum Levita Lehnice ponúka modernú rehabilitačnú starostlivosť zameranú na bezpečný a individuálne vedený návrat k pohybu.

Príspevok Keď telo neoddychuje: Nedostatok spánku, bolesť a riziko mozgovej príhody je zobrazený ako prvý na Levita Lehnice.

Choroba postihuje rôzne miesta v nervovej sústave, preto sú prejavy u každého človeka iné. Kvôli tejto rozmanitosti sa jej hovorí aj choroba tisícich tvárí. Mnohých pacientov po zistení diagnózy prirodzene zaplavia obavy o budúcnosť, prácu či sebestačnosť. Chorobu modifikujúca liečba môže znižovať relapsy a spomaľovať progresiu disability, zatiaľ čo rehabilitácia pomáha najmä s funkčnosťou, mobilitou, únavou, rovnováhou a sebestačnosťou. 

Neviditeľné príznaky a každodenné výzvy

Mnohí ľudia v počiatočných štádiách vyzerajú navonok úplne zdravo. Ochorenie však sprevádzajú skryté symptómy, ktoré zásadne ovplyvňujú osobný aj pracovný život.

Chronická únava (fatigue)

Nejde o bežnú únavu po nevyspatí. Extrémnou, paralyzujúcu únavu uvádza veľká časť pacientov s SM, podľa rôznych štúdií sa jej výskyt pohybuje približne od 60 % do 80 %.  Prichádza bez zjavnej fyzickej námahy, často hneď po prebudení, a výrazne limituje schopnosť zvládnuť prácu alebo starostlivosť o domácnosť.

 Uhthoffov fenomén

Znamená prechodné zhoršenie neurologických príznakov (ako rozmazané videnie či slabosť končatín) pri zvýšení telesnej teploty. Spúšťačom býva horúce počasie, kúpeľ, horúčka alebo intenzívne cvičenie, preto je užitočné plánovať aktivity v chladnejších časoch dňa.

Kognitívne zmeny a emócie

National MS Society uvádza, že viac ako polovica ľudí s SM má zmenu kognitívnych funkcií.  Pacienti zažívajú mierne poruchy pamäti, spomalené myslenie alebo problémy so sústredením. Spolu s neistým vývojom choroby tieto prejavy často vedú k úzkostiam a depresiám.

Život medzi relapsom a remisiou

Najbežnejšia forma ochorenia (relaps-remitujúca SM) je charakteristická striedaním dvoch období:

• Relaps (ataka): Náhle vzplanutie zápalu. Objavujú sa nové príznaky alebo sa zhoršujú staré (napr. tŕpnutie končatín, výpadky zraku, strata rovnováhy). Trvá od niekoľkých dní do týždňov.
• Remisia: Odobie, v ktorom príznaky čiastočne alebo úplne ustúpia, prípadne sa stabilizujú. K tomuto obdobiu pacient prechádza spontánne alebo vďaka liečbe. 

Tento cyklus si vyžaduje neustálu adaptáciu. Pacient sa musí naučiť vnímať varovné signály svojho tela (stres, infekcia, vyčerpanie) a flexibilne upravovať plány.

Neurorehabilitácia ako pilier liečby

Zatiaľ čo farmakologická liečba potláča imunitný zápal, neurorehabilitácia rieši fyzické následky a vracia človeka do aktívneho života.

Mýtus, že pacienti s SM by mali iba odpočívať, už neplatí. Včasná a pravidelná rehabilitácia využíva schopnosť mozgu vytvárať nové nervové prepojenia (neuroplasticitu), čím kompenzuje poškodené oblasti.

S čím rehabilitácia pomáha

• Zmiernenie svalovej stuhnutosti (spasticity)

Zvýšené svalové napätie spôsobuje kŕče a obmedzuje pohyb. Cielený strečing a uvoľňovacie techniky bránia trvalému skráteniu svalov.

• Zlepšenie stability a koordinácie

Poškodenie mozočku vedie k neistote pri chôdzi a riziku pádov. Koordinačné cvičenia a tréning na nestabilných plošinách pomáhajú získať istotu v priestore.

• Posilnenie oslabených svalov

Silový tréning prispôsobený možnostiam pacienta spevňuje svaly potrebné pre bežné úkony, ako je vstávanie zo stoličky či chôdza po schodoch.

• Tréning vytrvalosti

Aeróbne aktivity s nízkou intenzitou (bicyklovanie, severská chôdza alebo hydroterapia v chladnejšej vode) zlepšujú kondíciu a pomáhajú zvládať chronickú únavu.

Komplexný prístup v rehabilitácii

Roztrúsená skleróza zasahuje viacero systémov tela, preto si vyžaduje spoluprácu tímu odborníkov a moderné postupy.

Robotická terapia

Pri výraznom oslabení nôh a poruchách chôdze pomáhajú moderné technológie. Robotický tréning (napr. na prístroji Lokomat Pro) umožňuje bezpečne vykonávať tisícky opakovaní krokov v kontrolovaných podmienkach a s nižším rizikom pádu. Intenzita tréningu sa prispôsobuje aktuálnemu stavu pacienta. Exoskelet preberá váhu tela a stimuluje nervovú sústavu k správnemu pohybu.

Ergoterapia

Učí pacienta zvládať každodenné činnosti s minimom energie. Pomáha s tréningom jemnej motoriky a odporúča úpravy v domácnosti či kompenzačné pomôcky na zachovanie sebestačnosti.

Psychologická podpora

Neuropsychológ pomáha spracovať informácie o diagnóze, zvládať úzkosť zo straty kontroly nad telom a trénovať kognitívne funkcie, ako sú pamäť a pozornosť.

5 pravidiel pre život s roztrúsenou sklerózou

• Cvičte kontinuálne: Nečakajte na zhoršenie stavu. Pravidelný tréning v období remisie udržiava funkčné rezervy tela.
• Manažujte únavu: Delte si veľké úlohy na menšie časti. Oddychujte skôr, ako dosiahnete úplné vyčerpanie.
• Chráňte sa pred prehriatím: Cvičte v dobre vetranej miestnosti, pite chladnú vodu. Pri zhoršení príznakov z tepla tréning ihneď prerušte.
• Upravte životosprávu: Vyvážená strava, dostatok spánku, primeraný príjem tekutín a kontrola hladiny vitamínu D po dohode s lekárom môžu podporiť celkovú kondíciu a zvládanie príznakov. Nie sú však náhradou neurologickej liečby.
• Buďte v kontakte s lekármi: Rehabilitačný plán sa musí flexibilne prispôsobovať aktuálnemu štádiu ochorenia.

Prevezmite kontrolu nad svojím stavom

Roztrúsená skleróza prináša do života zmeny, no vďaka včasnej diagnostike, moderným liekom a intenzívnej neurorehabilitácii môžu mnohí pri správnej liečbe a podpore viesť aktívny život. 

V špecializovanom rehabilitačnom centre Levita v Lehniciach nastavujeme programy individuálne. Na základe vyšetrenia, miery únavy a konkrétnych ťažkostí zostavíme personalizovaný plán. Kombináciou robotickej terapie a cielenej fyzioterapie vám pomôžeme udržať svalovú silu, rovnováhu a samostatnosť. Objednajte sa na konzultáciu v rehabilitačnom centre LEVITA Lehnice a zistite, aký typ neurorehabilitácie je vhodný pre váš aktuálny stav.  

Príspevok Život s roztrúsenou sklerózou: únava, pohyb a význam rehabilitácie   je zobrazený ako prvý na Levita Lehnice.

Medicínske štatistiky jasne ukazujú, že kľúčom k záchrane života a minimalizácii doživotných následkov je informovanosť verejnosti. Ak dokážeme včas rozpoznať varovné signály a vieme, aké kroky musia bezprostredne nasledovať po prepustení z nemocnice, šanca na návrat do plnohodnotného života sa dramaticky zvyšuje.

Čo je cievna mozgová príhoda?

Ľudský mozog je mimoriadne komplexný a citlivý orgán, ktorý pre svoju správnu funkciu vyžaduje nepretržitú dodávku kyslíka a živín prostredníctvom krvi. Ak sa tento prítok hoci len na chvíľu preruší, mozgové bunky (neuróny) začínajú v dôsledku kyslíkového dlhu masívne odumierať. Z neurologického hľadiska rozlišujeme dva základné typy CMP:

1. Ischemická cievna mozgová príhoda (približne 85 % prípadov): Vzniká vtedy, keď krvná zrazenina (trombus alebo embolus) upchá mozgovú cievu. Tkanivo za touto prekážkou zostane nedokrvené.
2. Hemoragická cievna mozgová príhoda (približne 15 % prípadov): Nastáva v dôsledku prasknutia mozgovej cievy (často pod vplyvom neliečeného vysokého krvného tlaku alebo aneuryzmy). Krv sa vyleje do okolitého mozgového tkaniva a utláča ho.

Pri oboch typoch platí neúprosná rovnica: Čas = Mozog. Počas každej jednej minúty neliečenej ischemickej CMP, kedy je časť mozgu bez kyslíka, odumrie približne 1,9 milióna neurónov a zničí sa okolo 14 miliárd synapsií (nervových prepojení).

Podľa klinických štúdií publikovaných American Stroke Association majú moderné medicínske postupy, ako je trombolýza (rozpustenie zrazeniny liekmi) alebo mechanická trombektómia (endovaskulárne vytiahnutie zrazeniny), najvyššiu účinnosť po včasnom poskytnutí. Trombolýza sa u vhodných pacientov podáva najčastejšie do 4,5 hodiny. Mechanická trombektómia má vlastné indikačné kritériá a u vybraných pacientov môže byť poskytnutá aj neskôr. 

Príznaky mozgovej príhody: BE FAST test

Keďže pri porážke neexistuje čas na váhanie, svetové neurologické asociácie vyvinuli jednoduchú, no mimoriadne účinnú pomôcku na identifikáciu príznakov. Ide o medzinárodný systém BE FAST, ktorý na Slovensku prekladáme ako rýchly test základných prejavov:

• B – Balance (Rovnováha): Osoba stráca rovnováhu, môže mať závraty alebo problémy s koordináciou.
• E – Eyes (Oči): Osoba môže mať rozmazané alebo dvojité videnie, prípadne nerozozná celé zorné pole
• F – Face (Tvár): Požiadajte osobu, aby sa usmiala alebo ukázala zuby. Sledujte, či je úsmev symetrický. Ak jeden ústny kútik ochabuje alebo visí nadol, ide o jasný varovný signál.

Pokles kútika ako príznak cievnej mozgovej príhody 

• A – Arms (Ruky): Vyzvite dotyčného, aby predpažil obe ruky dlaňami nahor a udržal ich tak 10 sekúnd. Pri mozgovej príhode dochádza k ochrnutiu jednej polovice tela, takže jedna končatina začne nekontrolovateľne klesať alebo ju pacient nedokáže vôbec zodvihnúť.

Slabosť ruky pri FAST teste mozgovej príhody 

• S – Speech (Reč): Poproste osobu, aby zopakovala jednoduchú vetu (napr. „Vonku svieti slnko“). Všímajte si, či je reč zrozumiteľná, artikulovaná, alebo naopak skomolená, nezmyselná, či človek dlho hľadá slová.

Porucha reči ako príznak mŕtvice 

• T – Time (Čas): Ak spozorujete čo i len jeden z týchto príznakov, okamžite volajte záchrannú službu (112 alebo 155). Nikdy nečakajte, či príznaky neodznejú samé, a neprevážajte pacienta do nemocnice autom – záchranári už počas transportu pripravujú neurologický tím v nemocnici na urgentný príjem.

Volanie záchrannej služby pri podozrení na cievnu mozgovú príhodu

Ďalšie pridružené symptómy, ktoré sa môžu objaviť:

• Náhle oslabenie alebo znecitlivenie celej jednej polovice tela (tvár, ruka, noha).
• Prudká, extrémne silná bolesť hlavy bez zjavnej príčiny.

Ak vás zaujímajú detailnejšie odpovede na prejavy a priebeh tohto stavu, odporúčame prečítať si náš prehľadný článok 7+1 najčastejších otázok a odpovedí o cievnej mozgovej príhode.

Čo nasleduje po akútnej liečbe v nemocnici?

Po privolaní záchranky smeruje pacient na špecializovanú neurologickú JIS alebo tzv. iktovú jednotku. Na Slovensku je podľa údajov Ministerstva zdravotníctva SR vybudovaná sieť 43 primárnych iktových centier, ktoré poskytujú akútnu intravenóznu liečbu, a 9 komplexných centier, ktoré robia aj pokročilé zákroky (mechanická trombektómia). Tu prebieha akútna fáza liečby, ktorej hlavným cieľom je stabilizovať životné funkcie, obnoviť prietok krvi v mozgu a zabrániť ďalšiemu šíreniu poškodenia. Dĺžka hospitalizácie závisí od typu príhody, závažnosti stavu, komplikácií a ďalšieho rehabilitačného plánu. 

Čo však nasleduje potom, ako lekári pacienta stabilizujú a prepustia z nemocnice domov? Pre rodinu nastáva fáza, ktorá býva často najnáročnejšia. Pacient sa vracia s rôznym stupňom deficitu – od ľahkej poruchy jemnej motoriky až po úplnú imobilitu, stratu reči či kognitívne zmeny.

Mnoho príbuzných sa mylne domnieva, že teraz potrebuje pacient najmä pokoj na lôžku. Opak je pravdou. Prečítajte si viac o tom, ako zvládnuť prechod do domáceho prostredia a ako žiť po mozgovej príhode, aby ste sa vyhli zbytočným chybám.

Neuroplasticita: Prečo je dôležité začať rehabilitáciu včas?

Najdôležitejším pojmom v procese zotavovania po porážke je neuroplasticita mozgu. Je to schopnosť zdravých mozgových buniek reorganizovať sa, vytvárať nové synapsie a prevziať funkcie tých neurónov, ktoré odumreli.

Potenciál obnovy býva najvýraznejší v prvých 3 až 6 mesiacoch, rehabilitácia však môže mať význam aj neskôr. V rannom období mozog najlepšie reaguje na vonkajšie podnety a pohybovú stimuláciu. Ak sa toto kľúčové obdobie premešká alebo podcení, nesprávne pohybové stereotypy sa zafixujú a šanca na obnovu hybnosti výrazne klesá. Preto je nevyhnutné požiadať o nadväzujúcu rehabilitáciu čo najskôr, ideálne ešte počas pobytu pacienta v nemocnici.

Komplexná neurorehabilitácia ako dôležitá cesta k väčšej samostatnosti

Obnova stratených funkcií po CMP nie je otázkou niekoľkých týždňov občasného cvičenia. Vyžaduje si intenzívny, systematický a hlavne odborný prístup. Mnohé rodiny sa snažia situáciu zvládnuť cvičením v domácom prostredí podľa videí z internetu, avšak prax ukazuje, že domáca rehabilitácia bez odborného dohľadu často nestačí, pretože chýba potrebná intenzita, správna technika a technické vybavenie.

Moderná medicína dnes stavia na multidisciplinárnom prístupe. Úspešná rehabilitácia pacienta po porážke si vyžaduje tím odborníkov:

• Fyzioterapeut: Pracuje na obnove hrubej motoriky, sily, stability a nácviku správneho stereotypu chôdze.
• Ergoterapeut: Pomáha pacientovi vrátiť sa k sebestačnosti – nacvičuje jemnú motoriku (úchopy rúk), jedenie, obliekanie a hygienu.
• Logopéd: Odstraňuje poruchy reči (afáziu) a poruchy prehĺtania (dysfágiu), ktoré sú po CMP veľmi časté.
• Psychológ: Pomáha pacientovi aj rodine vyrovnať sa s novou situáciou, úzkosťami či depresívnymi stavmi.

Roboticky asistovaná rehabilitácia po CMP 

Najväčším krokom vpred v modernej neurorehabilitácii je zapojenie robotických technológií. Roboticky asistovaný tréning môže v kombinácii s fyzioterapiou zvýšiť intenzitu a počet opakovaní, čo je pri obnove chôdze dôležité. 

Prečo je to tak? Aby si mozog vytvoril nové nervové dráhy pre pohyb, potrebuje obrovské množstvo opakovaní toho istého pohybu v dokonalej anatomickej trajektórii. Zatiaľ čo fyzioterapeut dokáže s pacientom manuálne vykonať desiatky krokov za jedno cvičenie, špičkový robotický systém (ako je napríklad chodiaci trenažér Lokomat Pro) umožní pacientovi vykonať tisíce presných krokov počas jedinej terapie. Systémy s biofeedbackom navyše v reálnom čase snímajú aktivitu svalov pacienta a motivujú ho zapájať vlastnú silu. Všetky benefity robotickej rehabilitácie, samozrejme, závisia od presne nastavených parametrov rehabilitácie. 

Viac o tom, ako prebieha moderná obnova hybnosti a prečo je dôležité zvoliť komplexnú ústavnú alebo ambulantnú formu, sa dočítate v našom špecializovanom článku o tom, ako prebieha odborná rehabilitácia po cievnej mozgovej príhode.

Nestrácajte nádej a začnite konať

Cievna mozgová príhoda je obrovská životná skúška. Vedecké poznatky a moderné technológie nám však dnes dávajú do rúk nástroje, vďaka ktorým už porážka nemusí znamenať definitívnu stratu samostatnosti. Rozhodujúci je čas – čas pri rozpoznaní príznakov a čas pri začatí intenzívnej rehabilitácie.

V špecializovanom rehabilitačnom centre Levita v Lehniciach spájame odborné znalosti skúseného tímu lekárov a fyzioterapeutov so špecializovaným robotickým vybavením. Pomáhame pacientom opäť sa postaviť na nohy, rozhýbať ochrnutú ruku a vrátiť sa k svojim blízkym v čo najvyššej možnej miere sebestačnosti.

Ak váš blízky prekonal mozgovú príhodu a hľadáte pre neho najlepšiu možnú starostlivosť v kritickom období neuroplasticity, neváhajte nás kontaktovať. Radi s vami skonzultujeme aktuálny stav a navrhneme individuálny rehabilitačný plán na mieru. Všetky potrebné informácie, adresu a telefónne čísla nájdete na stránke LEVITA. 

Príspevok Cievna mozgová príhoda: príznaky, prvá pomoc a rehabilitácia je zobrazený ako prvý na Levita Lehnice.